Prvý úlovok

Užívateľské hodnotenie: / 15
SlabéDobré Ohodnotiť

Bol teplý októbrový deň. Slnko sa z posledných síl opieralo do čelného skla môjho auta a lánov zrelej kukurice vedľa ktorých som prechádzal. Dlhých päť rokov som čakal na tento deň. Čakal som odvtedy ako som na jednej návšteve uvidel u svojho maďarského priateľa, a kolegu poľovníka prvý kladkový luk. Bola to láska na prvý pohľad, doslova som ho hltal pohľadom. Bohužiaľ vyskúšať som si ho nemohol, nevládal som ho totiž ani natiahnuť. S tichou závisťou som počúval jeho príbehy o love lukom. Bolo to niečo úplne nové a nepoznané. Na večernej poľovačke, kde som samozrejme kamaráta doprevádzal vo mne pomaly dozrievala myšlienka. Aj ja budem mať taký luk, a naučím sa ním strieľať. Nemôže to byť predsa také ťažké, veď športovým lukom strieľam už roky. V novom návrhu zákona o poľovníctve sa už spomínala možnosť loviť zver lukom, aj keď len v uzavretých zverniciach, a ja to chcem vyskúšať.

Neboli to ľahké roky. Ako najťažšie sa ukázalo presvedčiť manželku, že potrebujem nový luk, ktorý bude stáť asi toľko, ako guľovnica ktorú som nedávno kupoval. To ostatné šlo už ľahšie. Nový zákon o poľovníctve nebol síce ešte schválený, ale na priateľa Pištu sa dalo spoľahnúť. Zariadil mi prvú poľovačku lukom u nich v Maďarsku. Ako zahraničný hosť som nepotreboval ani skúšky z lovu lukom, stačil môj poľovný lístok a zaplatiť poplatok za odstrel. Teraz som bol od splnenia svojho sna už na dosah ruky. Ešte pár kilometrov a som tam.

Samozrejme, ani tie posledné kilometre neboli jednoduché. Minul som odbočku k horárni. Konečne, po krátkom telefonáte, a asi troch kilometroch cesty som bol na mieste. Už bol najvyšší čas, všetci čakali už len na mňa. Rýchlo sme vybavili potrebné papierovačky, povolenka znela na holú danieliu a srnčiu zver, a líšku. Dokonca sa našiel čas aj na pár výstrelov. Všetko bolo v poriadku, šípy šli presne tam kam mali a mohli sme vyraziť. Pomaly sme kráčali lesným chodníčkom k miestu, ktoré nám náš sprievodca na dnešnú poľovačku vybral. Bolo vidno, že lukostrelcov nesprevádza prvý krát, a že svoju prácu dokonale pozná. Čim viac sme sa blížili, tým boli jeho pohyby opatrnejšie, kroky tichšie. Pod dobrým vetrom sme šťastne došli na vopred starostlivo vybraté a zamaskované stanovište a čo najtichšie sme sa usadili. Ja so sprievodcom do maskovaného úkrytu, skúsený kamarát na vlastný šplhací posed, asi 40 metrov od nás. Starostlivo som si uložil na dosah ruky ďalekohľad, sprej s jemným púdrom na určenie vetra a do stojančeka pichnutého do zeme svoj 60 librový kladkový luk PSE Nova S8 a založil na zakládku šíp s loveckým hrotom. Môj sprievodca laserovým zameriavačom odmeral niekoľko orientačných bodov. Len teraz som si uvedomil aké dokonalé miesto mi sprievodca vybral. Pred nohami nám ležala asi 6 metrov hlboká roklina, na jej dne asi 15 metrov od nás sa stretávali štyri zverou vyšliapané chodníčky, asi dvadsať metrov vpravo potok, naproti svah, s hrebeňom asi dvadsaťpäť metrov ďaleko. Bolo teplo. Pot mi v pramienkoch stekal spod maskáčovej masky. Ešteže sedíme v chládku a o chvíľu zapadne aj slnko. Pohodlne som sa oprel o machnatý dub za chrbtom. Tichý vtáčí spev len kedy-tedy prerušilo vzdialené drsné zaškriekanie sojky a klepot zrelých žaluďov padajúcich na svojej ceste z konárika na konárik až do suchého lístia. Zo zamyslenia ma vytrhol tichý zvuk prasknutej halúzky za chrbtom. Pomaly som sa otočil, pátrajúc po príčine zvuku. Sprievodca s prstom na ústach mi opatrne ukázal hlavou za chrbát, Po chodníčku za chrbtom opatrne prichádzal šikmo proti vetru daniel s krásnym parožím. Podchvíľou zastal a s hrdo zdvihnutou hlavou vetril. Vidieť nás nemohol, ale vánok k nemu prinášal aj keď veľmi slabo pach tvora, pred ktorým mal doslova smrteľný strach. Pach človeka. Potom sa zrazu strhol a odskočil. Možno zbadal môj neopatrný pohyb, alebo sa otočil vietor. Utekal preč, len jasné biele zrkadlo sa mu mihalo medzi stromami. Pomaly doznel aj jeho dupot a les sa znovu upokojil.

Slnko zapadlo a na les sa pomaly znášalo šero. Opatrne som zdvihol luk a podíval sa cez zameriavač. Jeho optické vlákna prenášali do zameriavacích hrotov ešte dostatok svetla. Na svahu oproti nám som zrazu zazrel kútikom oka pohyb. Už bolo počuť aj dupot krokov, ale ešte stále som nevedel čo to je. Šero bolo čím ďalej hustejšie, a preto som zdvihol k očiam ďalekohľad. Po hrebeni prichádzala bezstarostným krokom mladá danielka. Vietor bol dobrý, a bolo vidno že nezbadala nič podozrivé. Zavše zastala, poobzerala sa alebo odtrhla chutný lístoček. Na pleci som zacítil dotyk ruky, vopred dohovorené znamenie že môžem strieľať. Pomaly som sa spustil na ľavé koleno, vybral z držiaka luk a ľavou rukou som opatrne nahmatal spúšťač zaháknutý do uška na tetive. Danielka medzitým došla až na okraj protiľahlého svahu a pustila sa po chodníčku šikmo dolu oproti mne. Teraz prišlo to najťažšie. Čo najpomalšie zodvihnúť luk a v úplnej tichosti ho natiahnuť. Toľkokrát som si ten pohyb už nacvičoval, ale teraz, s nervami napnutými ako lodné laná, a údmi stŕpnutými od dlhého sedenia sa mi tých 28 kíl podarilo zvládnuť len s vypätím všetkých telesných aj duševných síl. Konečne. Svetielkujúce farebné hroty zameriavača mi poskakovali po hrudi zvieraťa ako splašené. Kľud! – rozkázal som si v duchu, ale veľmi to nepomohlo. Srdce mi búchalo ako zvon, a myseľ horúčkovito pracovala. Prostredný hrot, 20 metrov. Nie toto bude len 15! Medzera medzi zeleným a červeným hrotom sa konečne ustálila za pravou lopatkou a palec sa dotkol páčky spúšťača. Oranžovo modré pierka s nečakanou prudkosťou presvišťali vzduchom. Náraz, praskot lámajúcich sa konárov a krovia, dupot a potom nič. Zrazu zostalo až neskutočné ticho.

Les sa pomaly znova upokojil, a opäť sa ozval vtáčí spev. Bolo po všetkom. Pomaly som vydýchol, uvedomujúc si že doteraz som ani nedýchal. Cítil som že šíp šiel na správne miesto a najradšej by som sa bol hneď rozbehol pozrieť sa či som trafil, ale vedel som že pre istotu musíme počkať tú tradičnú polhodinku. Sprievodca mi potvrdil, že šíp šiel na správne miesto, a keď videl ako sa od vzrušenia trasiem ponúkol ma cigaretou. Mlčky sme fajčili a myseľ mi blúdila pri táborových ohňoch našich predkov.

Po dvadsiatich minútach konečne dal sprievodca znamenie a vydali sme sa na nástrel. Vo svetle bateriek sme hneď na nástrele našli farbu, a trocha ďalej šíp trčiaci zo zeme. Bol celý od krvi, čo znamenalo že po celej dĺžke prenikol telom. Poľahky sme sledovali obojstranne od stopy naširoko rozstriekanú jasnočervenú farbu. Prešli sme len niekoľko metrov, keď som ju zbadal zhasnutú na dne rokliny. Presný zásah na srdce a lovecký hrot s troma čepeľami urobili svoje. Prebehla necelých 30 metrov! Podišiel som k nej a stiahol z hlavy masku. Môj poľovnícky sprievodca odlomil kdesi dubovú halúzku, namočil ju do vytekajúcej farby a podal mi na noži zálomok. Aj danielka dostala svoj posledný hryz, a zálomok na ranu. Medzičasom došiel k nám aj kamarát Pišta, a mlčky mi gratuloval k úlovku. Slov nebolo treba, dobre vedel čo cítim. Bola už skoro tma a medzi konármi stromov presvitali hviezdy. S hlbokým pohnutím v duši som stál nad jej nehybným telom a mysľou mi prebehli slová modlitby prvého lovca:

„Odpusť mi, že som Ťa obetoval na oltári svojich snov.

Mala si peknú smrť.

Odišla si na vrchole svojich síl v čestnom súboji tak,

ako v prírode od počiatku končí život.

Tvoj život ukončil za vtáčieho spevu s ľahkosťou vánku letiaci šíp

a nie strašným rachotom sprevádzaná zradná guľka.

Komentárov  

 

#6 bowhunter — en vill mann 2011-03-06 21:32

naozaj krasny pribeh...

Citovať

 

 

#5 Lovu Zdar! — martin75 2010-09-26 20:16

Ahoj bowhunter,napis al si to velmi pekne Tiško Ti zavidim a prajem ešte vela loveckyh zažitkov lukom.Už som zvedavy na dalši pribeh.

Citovať

 

 

#4 Lov lukem - racek — racek 2010-08-23 17:01

Ano, dalo se to číst, bylo to dobře napsané.Jen to padání žaludů a ptačí zpěv nešly dohromady. Mohlo jít nanejvýš o nějaké pípání. Autor, předpokládám myslivec, to trochu přehnal s tou romantikou. Kdo je pravidelně v přírodě ví, že ptačí zpěv na konci léta, potažmo na podzim je nesmysl.

Citovať

 

 

#3 Danielka — inotep88 2010-06-19 10:11

Trocha zdlhave,ale inac super ...

Citovať

 

 

#2 Prvý úlovok — traper1 2010-05-03 07:18

áno, i mne sa páčil..
čo k tomu viac napísať? je tam všetko..

Citovať

 

 

+3 #1 ahoj bowhunter — archer 2010-03-29 20:46

Veľmi pekný článok!! čítal som ho s úplným napätím.. normálne som to prežíval s tebou Raz by som ten pocit chcel aj ja vyskúšať..

Citovať

 

Obnoviť zoznam komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.

Pridať komentár

Meno (nutné)

E-mail (nutné)

Nadpis (nutné)

Obnoviť

Odoslať

Zrušiť

JComments